Eliáš Štefan Iglódy
Boží služobník
Dátum a miesto narodenia
1621 KISVÁRDA (HU)
Obrátenie sa na katolícku vieru
1636 KISVÁRDA (HU)
23. marca
Vstup do rehole minoritov
1639 RAD (SK)
24. apríla
Mučenícka smrť
1639 MALÝ HOREŠ (SK)
6. novembra
Zivotopis
Eliáš Iglódy sa narodil v roku 1621 v mestečku Kisvárda (dnes v Maďarsku) v šľachtickej rodine. Dostal výchovu primeranú svojmu spoločenskému statusu, rodičia sa však pridržiavali kalvínskeho vyznania viery a vychovávali ho v nenávisti ku katolíckej cirkvi. V období dospievania sa stretol s apoštolskými misionármi z rehole minoritov, ktorí pôsobili v jeho kraji. Ich láskavé vedenie, ako aj príklad a povzbudenia grófa Štefana Nyáryho z mesta Kisvárda (dnes v Maďarsku) ho priviedli k osobnému obráteniu, zanechaniu kalvínskeho vyznania a k vstupu do katolíckej cirkvi.
Po dvoch rokoch služby na dvore grófa Nyáryho urobil Eliáš Iglódy pevné rozhodnutie nasledovať Krista vo františkánskej reholi. Po roku čakania vstúpil do noviciátu Rehole menších bratov konventuálov - minoritov v obci Rad (okres Trebišov). Tam na Veľkú noc, dňa 24. apríla roku 1639, prijal rehoľné rúcho a nové meno brat Štefan. Ako novic vynikal zbožnosťou a duchom pokánia. Bol známy horlivým konaním všetkých duchovných cvičení a vynikal mimoriadnym apoštolským nadšením. V službe kveštára sa stal požehnaním pre rehoľnú komunitu žijúcu v extrémne nepriaznivej existenciálnej situácii. Jeho osobná zbožnosť, apoštolský zápal, udivujúca láska a pokora, s akou prežíval svoje obrátenie a zasvätenie, mu v pamäti bratov vyslúžili prezývku Mongibello amoroso (Etna lásky). Brat Štefan napriek mladému veku požíval dôveru a úctu medzi svojimi spolubratmi, u sedmohradského biskupa Štefana Šimandyho rezidujúceho v neďalekej prepozitúre Leles, ako aj v prostredí katolíckej šľachty regiónu, v ktorom sa odohral jeho životný príbeh.
Dňa 6. novembra roku 1639 bol zavraždený pri obci Malý Horeš svojimi príbuznými, pretože sa odmietol dobrovoľne vrátiť k rodičom. Zvolil si radšej smrť než zradu katolíckej viery a opustenie rehoľného povolania. Brat Štefan zomrel vo veku 18 rokov. Nezachovali sa nám nijaké listiny, spisy ani dokumenty, ktorých by bol autorom. Po jeho smrti boli zhromaždené svedectvá, ktoré dôveryhodne dosvedčujú jeho životný príbeh a okolnosti prezumovaného mučeníctva.
Povesť svätosti, mučeníctva a znamení
1639
13. novembra Štefan Feset priviedol vyšetrovaciu komisiu na miesto činu a k mŕtvemu telu Štefana Iglódyho. Prebehla súdna obhliadka tela. Biskup Štefan Šimandy vyhlásil, že zorganizuje Štefanov pohreb vo svojej prepozitúre a prikázal kapelánom preniesť telo do Lelesa.
18. novembra bol brat Štefan pochovaný do krypty kanonikov pod Kaplnkou sv. Ondreja v prepozitúre Leles. Na pohrebe sa zúčastnili šľachtické katolícke rodiny z okolia kláštora Rad spolu s bratmi minoritmi. Liturgické obrady viedol biskup Šimandy. Zaplatil aj všetky náklady.
21. novembra súd v Zemplíne odsúdil vrahov na trest smrti.
18. decembra bol za provinciálneho ministra uhorských minoritov menovaný taliansky misionár br. Ján Krstiteľ Astori. Z moci úradu vykonal samostatné vyšetrovanie vraždy novica Iglódyho.
1640
Provinciálny minister Ján Krstiteľ Astori poslal 20. januára na misijnú kongregáciu Propaganda Fide podrobnú správu o umučení Štefana Iglódyho, v ktorej detailne opisuje okolnosti jeho usmrtenia. Dokument pátra Astoriho vyniká precíznosťou. Zahŕňa podrobné informácie o pôvode a osobnej konverzii pána Iglódyho, o jeho zbožnom živote na ňáryovskom hrade, o jeho rehoľnom povolaní a jeho príkladnom prežívaní. Prináša svedectvo o jeho cnostiach a opis okolností mučeníckej smrti. Podrobne zaznamenáva posledné okamihy jeho života, úradné vyšetrovanie vraždy i potrestanie vrahov. Naznačuje mimoriadne udalosti súvisiace s jeho telesnými ostatkami (pri nájdení tela niekoľko dní po smrti tečie z rán mučeníka krv) a potvrdzuje všeobecné verejné presvedčenie o tom, že Iglódy je Kristov mučeník, ktorý daroval svoj život z lásky k Bohu z vernosti ku Katolíckej cirkvi a rehoľnému povolaniu. Dokument opisuje aj veľmi slávnostný pohreb v lelesskej prepozitúre pod vedením sedmohradského biskupa Šimándyho a žiadosť ministra Astoriho o možnosť preniesť vo vhodnejšom čase ostatky mučeníka do kostola náležiaceho reholi. Zo správy je jasné, že provinciálny minister, ktorý chlapca osobne nepoznal, došiel pri vyšetrovaní k presvedčeniu o materiálnom a formálnom mučeníctve novica.
Minorita Pietro Vallonica, taliansky misionár, píše 11. mája v jednom zo svojich listov o vlastnom pôsobení v Uhorsku: „Podarilo sa mi prijať do rehole štyroch mladých Uhrov, medzi ktorými bol jeden laik, ktorý sa volal Štefan Iglódy, šľachtic z obce Kisvárda. Keď som sa vrátil do Talianska, podľa toho, čo mi napísali, bol napadnutý dvoma zbojníkmi, ktorí ho ranili dvoma ranami na hlave, prerezali mu hrdlo a odrezali ohanbie. Ja ho považujem za mučeníka, lebo som poznal dobrotu jeho života. Stalo sa to vo vzdialenosti asi jednu míľu od konventu v Rade, keď šiel, chudák, za almužnou na podporu toho chudobného miesta, ktoré ostalo bez dobrého rehoľníka. Nech je požehnané meno Pánovo! S týmto neverným ľudom sa nedá nič robiť, kiež by sa požehnanému Bohu zapáčilo uchrániť ostatných.“
Pietro Valonica sa v liste pre kongregáciu Propaganda Fide 6. júna delí o svoje postrehy z misijnej činnosti v Uhorsku. Pri rozprávaní o konvente v Rade hovorí: "Tam sa mi podarilo získať štyroch mladých mužov z toho kraja, ktorí napokon museli brániť toto miesto vlastnou krvou, ako nakoniec čítam v listoch z tých končín, že jeden z nich bol mesiac po mojom odchode do Talianska násilne napadnutý heretikmi na mieste vzdialenom jednu míľu od miesta Rad. Ten chudáčik bol v reholi iba krátko, bol nováčik, pritom bol narodený v šľachtickej rodine. Volal sa Štefan Iglódy, blahej pamäti, z mesta Kisvárda. A keďže bol dobrým a horlivým, neštítim sa povedať, že si zaslúžil veniec mučeníctva.“
Násilné usmrtenie Štefana Iglódyho spomína vo svojom liste pre kongregáciu Propaganda Fide 16. júna františkán z observantskej vetvy, br. Kazimír Domokoš.
Provinciálny minister Ján Krstiteľ Astori v liste sekretárovi kongregácie Propaganda Fide z 21. júla spomína, že Štefan Iglódy umrel „in contemtum fidei“. Astori vyjadruje odhodlanie vycestovať kvôli tejto záležitosti aj osobne do Ríma.
1641
Správa o mučeníckej smrti Štefana Iglódyho bola na kogrese kardinálov kongregácie Propaganda Fide čítaná pred pápežom Urbanom VIII. Zápis zo zasadania hovorí, že zhromaždení uznali za chvályhodné pamätať na ňu. Bol vydaný príkaz na jej uchovanie.
1641 - 1644
1654 - 1658
Telo Štefana Iglódyho bolo prenesené z Lelesa do Radu.
Podľa Michala Knaisza provinciálny minister Didak z Valencie napísal a poslal generálnemu ministrovi do Ríma správu o stave jeho rehoľnej provincie. Okrem iných informácií v nej hovorí aj o zabití 7 minoritov heretikmi. Správu sa nám dosiaľ nepodarilo objaviť.
1682
Giovanni Franchini v diele Status Religionis Franciscanae Minorum Conventualium vyzdvihuje dielo minoritských apoštolských misií v Uhorsku. Vo svojej knihe píše: "Svojou vlastnou krvou ozdobil túto misiu brat Štefan Iglódy, ktorému vzali život kalvíni, keď mal osemnásť rokov. Z kalvína sa stal katolíkom, potom minoritom, horlivým ohlasovateľom obrátenia. Jeho rodákmi bol chytený v akomsi lese, bol zviazaný a nútený zaprieť našu vieru ako aj zriecť sa minoritského habitu. Odmietol to vykonať, ba samých útočníkov povzbudzoval k zanechaniu herézy. Následne bol zabitý dvoma ranami meča do hlavy. Stalo sa to v Rade v roku 1639. Tam boli potom vrahovia odsúdení na smrť a popravení tureckým spôsobom."
1711
Taliansky minorita Felice Antonio Argenti, vikár Svätého ofícia v Terni, publikoval kaligrafický portrét a prvý životopis Štefana Iglódyho vo svojej knihe Effigie con un breve e succinto raguaglio della Vita, di alcuni religiosissimi Uomini, a pie Donne, che a´ tempi nostri hanno fiorito in santità e virtù nell’Ordine Serafico dei Minori Conventuali di San Francesco. Životopisný profil rozširuje naše vedomosti o obrátení brata Štefana a jeho pôsobení v kláštore v Rade. Novic je v ňom chválený za výnimočnú odvahu, statočnosť, lásku a mimoriadne cnostný život. Biografia obsahuje informácie o slávnostnom prenesení jeho ostatkov do kostola bratov ako i svedectvo o úcte Božieho ľudu a milostiach vyprosených na jeho príhovor.
1740
Krátka správa o mučeníctve brata Štefana a ďalších uhorských minoritov sa dostala do diela Vincenta von Berga Ratiocinium juventutis Franciscanae. Kniha je určená pre mladých rehoľníkov a Iglódy s inými mučeníkmi uhorských misií je spomínaný ako "Kristov atlét" v kapitole o misiách.
1748
Provinciálny minister Imrich Pál v správe o pôsobení apoštolských misionárov v Uhorsku v období rokov 1609 - 1748 spomína laického profesa Štefana Iglódyho, ktorý bol umučený dňa 6. novembra v roku 1639. Uvádza, že bol synom urodzených rodičov. Narodil sa v obci Rozvagy na Medzibodroží. Zanechal kalvínske vyznanie, stal sa katolíkom a vstúpil do minoritského rádu. Bol vraj horlivým a účinným promótorom konverzií. V spomínaný deň ho v lese chytili jeho kalvínski rodáci, ktorí ho zviazali, a s hrozbami ho nútili zanechať minoritský habit i katolícku vieru a vrátiť sa do otcovskej sekty. On to odmietol, želajúc si byť radšej zavraždený v pravej viere. Bol smrteľne zranený prerezaním hrdla. Odovzdal svojho ducha Bohu ako víťaz vo vytrvaní v pravej viere a v rehoľnom povolaní v Rade, v 18. roku svojho života.
1750
Uhorskí minoriti zaviedli vo svojich kláštoroch povinnosť viesť "Knihu mŕtvych" - čiže katalóg zomrelých rehoľníkov. Exemplár v provinciálnej kúrii začína dátumom 6. novembra roku 1639 s textom: "Brat Štefan Iglódy, syn urodzených rodičov z Kis Rozvágy v Uhorsku, narodený ako kalvín, stal sa katolíkom, laickým profesom, horlivým a úspešným promótorom konverzií. Kalvínskymi rodákmi bol chytený, poviazaný a hrozbami nútený zanechať rehoľný habit a vrátiť sa k praktikám otcovskej sekty. Keďže to odmietal, a navyše presviedčal svojich vrahov, aby prijali pravú vieru, bol ranený dvoma ranami meča do hlavy a treťou ranou mu prerezali krk. Silný vo viere a v rehoľnom povolaní, odovzdal svojho ducha Bohu v 18. roku svojho života." Nekrológ uvádza ako prameň Franchiniho Status Religionis ako aj príručku o františkánskej regule, minoritských konštitúciách a rehoľných štatútoch určenú juniorom minoritského rádu z pera kolínskeho minoritu Vincentia von Berga.
1754
Provnicálny minister Alexius Maternik vo svojej správe adresovanej generálnemu ministrovi rehole minoritov spomína viacero rehoľníkov, ktorí podľa tradície ľudu v období prenasledovania trpeli pre vernosť Cirkvi. Niektorí z nich dosvedčili svoju vieru krvou. Medzi nimi spomína „ctihodného“ Štefana Iglódyho pochádzajúceho z obce Rozagy neďaleko Radu, o ktorom sa traduje, že bol zavraždený svojimi pokrvnými.
1760
Generálny postulátor rehole minoritov Serafín Pagni nechal vyhotoviť sériu 88 podobizní (14,5x18 cm) kaligrafických rytín s názvom Serie dei santi, beati, venerabili OFMConv, ktoré boli venované pápežovi Klementovi XIII. Na jednej z nich je zobrazený Štefan Iglódy s hlavou rozseknutou zakrivenou šabľou. Pod ním je nápis: "F. Stephanus Iglodiius, Ord. Min. Conv., laic. Professus nobilibus parentibus
calvinistis, Rosu Wity in Hungaria natus, Ord. Min. Conv. Ingressus et a calvinistis captus ut, Ad paternam sectam rediret, acinace bis ictus in capite et inde in gutture, spiritum Deo, reddidit, Die 6 Nov. An Dni 1639."
1776
Katalóg zomrelých bratov uhorskej rehoľnej provincie v osobnom zápisniku provinciálneho ministera Imricha Pála sa začína dátumom 6. november a nekrológom Štefana Iglódyho s tradičným textom.
1803
Michael Knaisz, historik uhorskej minoritskej provincie, vydal v Bratislave dielo Chronologo-provinciale ordinis fratrum minorum S. Francisci conventualium venované dejinám uhorských minoritov. Vo svojej knihe podáva informáciu o mučeníctve Štefana Iglódyho v kapitole o dejinách rehole v Uhorsku. S drobnými obmenami využil známy krátky text použitý po prvý raz v diele Franchiniho.
1803
V Budíne vyšla monografia Antona Sirmaia Notitia topographica, politica, inclyti Comitatus Zempéniensis, v ktorej spomína utrpenie rehoľníkov v Rade, pričom niektorí boli i zabití. Menovite spomína ctihodného brata Štefana Iglódyho narodeného v Rozvágy, ktorý bol zavraždený pri Malom Horeši 6. novembra 1639, keď bol poslaný k dobrodinkini Lóňajovej. Vrahovia mali byť jeho známi, kalvíni, pričom vraj boli dokonca jeho príbuzní. Zabili ho, pretože odmietol vzdať sa svojej viery - in odium fidei. Transilvánsky biskup Simandi ho údajne pochoval v Kaplnke sv. Ondreja v Lelesi 18. novembra. Sirmai opisuje podrobne aj iné prípady mučenia rehoľníkov na tomto mieste.
1804
Vinceslaus Vilikovski, člen uhorskej minoritskej provincie, ukončil svoje rukopisné dielo Missionum historia, Deductio Chronologica Sacrarum Missionum Apostolicarum. Zaoberá sa v ňom dejinami františkánskych misií od počiatku existencie rádu až po jeho súčasnosť. Štefana Iglódyho predstavuje podľa tradičnej osnovy krátkeho textu, ktorý sa po prvý raz objavil u Franchiniho na konci 17. storočia. Dôležité je, že Iglódyho označuje titulom "Kristov mučeník".
1806
V Ríme bolo posmrtne vydané dielo Historika Hyacinta Sbaragliu († 1764) Supplememtum et castigatio ad scriptores. V prvom vydaní z roku 1806 sa meno Štefana Iglódyho nachádza v registroch na konci, v stĺpci Index Martyrum. V novšom vydaní tohto diela z roku 1936 sa nachádza v treťom zväzku časť Syllabus Martyrum, kde sa hovorí o mučeníctve "Štefana Iglódyho, Uhra, v roku 1649” spolu s podrobnosťami, ktoré boli v tom čase všeobecne známe.
1810
Uhorský národopisec Anton Szirmai vydal v Budíne dielo Szathmár vármegye fekvése, történetei és polgári ismérete. Spomína v ňom Štefana Iglódyho ako významnú osobnosť šlachtického rodu Iklódy pochádzajúceho z rovnomenného mesta v Satmárskej župe. Uvádza aj dosiaľ nepoznané podrobnosti o smrti novica na základe informácií od rehoľníkov pôsobiacich v Brehove. Referuje o iniciatíve pápeža Klementa XIV., ktorý pre odpor diablovho advokáta a nedostatok dôkazov nemohol mučeníka svätorečiť, no vyhlásil ho aspoň za blahoslaveného.
1829
Historik Francesco Antonio Benoffi vydal v talianskej Pesare dielo Compendio di Storia minoritica. Štefana Iglódyho v ňom charakterizuje ako konvertitu z kalvinizmu, ktorý bol zabitý heretikmi pri obci Rad v roku 1639 a zaraďuje ho medzi dôležité osobnosti rehole v období 17. storočia.
1882
Uhorská minoritská provincia vydala z príležitosti 700. výročia narodenia sv. Františka z Assisi pamätnú knihu A Magyarországi Minorita-Bend Névtára 1882/3-ik Évre. Dielo obsahuje okrem iného aj nekrológy zosnulých rehoľníkov od roku 1629. Smrť Štefana Iglódyho datuje na 7. november 1639. Text vraví, že bol synom kalvínskych rodičov, konvertoval na katolícku vieru a zomrel mučeníckou smrťou po tom, ako bol zajatý a nútený zaprieť našu vieru, čo odmietol.
1897
V Rríme bola vydaná príručka pre novicov, klerických profesov a bratov laikov minoritského rádu o františkánskej regule a rehoľnom živote Manuale dei novizi e professi chierici e laici minori conventuali... Jej autorom je generálny minister Lorenzo Caratelli. Aj on svojim mladým spolubratom stručne predstavuje Štefana Iglódyho a jeho mučeníctvo.
1903
V Arade bol vydaný schematizmus uhorskej minoritskej provincie (A Magyarországi Conv. Minorita-Rend Névtára A Z 1902-903 Tanévre). Ten v zozname provinciálnych ministrov od počiatkov rádu v Uhorsku pri mene Jána Krstiteľa Astoriho uvádza, že bol provinciálom v čase, keď 7. novembra roku 1639 umrel mučeníckou smrťou brat Štefan Iglódy.
V Arade bol vydaný ďalší schematizmus uhorskej minoritskej provincie (A Magyarországi Conv. Minorita-Rend Névtára A Z 1904-905 Tanévre). Aj ten v zozname provinciálnych ministrov od počiatkov rádu v Uhorsku pri mene Jána Krstiteľa Astoriho uvádza, že bol provinciálom v čase, keď 7. novembra roku 1639 umrel mučeníckou smrťou brat Štefan Iglódy.
1908
Samu Borovski v diele Magyarország vármegyéi és városai, sa v diele venovanom Satmárskej župe zaoberá šľachtickým rodom Iklódyovcov. Ich pôvod odvádza od mestečka Iklód v tejto župe. Štefan sa podľa neho v roku 1639 stal katolíkom a minoritským rehoľníkom, preto ho príbuzní sledovali a zabili. Pápež Klement XIV. ho chcel svätorečiť, ale na konzistóriu v roku 1773 bol mladý muž uznaný len ako „blahoslavený“. Jeho telo vraj nechal Simándy, biskup z Transylvánie a leleský prepošt, pochovať v jednej z kaplniek lelesského kostola. Borovski sa zaoberá aj erbom rodu Iklódy.
1914
Michel Todde v rímskom odbornom časopise Miscellanea Francescana z roku 1914 publikoval článok, v ktorom pojednáva o portrétoch svätých, blahoslavených a ctihodných Božích služobníkov minoritského rádu, ktoré boli v tom čase vyvesené v hlavnej chodbe kláštora Sacro Convento v Assisi. Opisuje obraz aj text, ktorý kopíruje tradičné vyjadrenia o bratovi Štefanovi. Uhorský mučeník je v assiskom rehoľnom dome na podobizni č. 11.
1922
Maďarský historik János Karacsonyi sa vo svojej monografii o histórii františkánskeho rádu v Uhorsku pred rokom 1711 zaoberá aj dejinami kláštora v Rade. Zmieňuje sa o zabití 19-ročného šľachtica, študenta z rehole minoritov, aj on tvrdí, že Iglódy bol zabitý pre vieru.
1931
Sicílsky historik Domenico Sparacio vo svojom diele Frammenti bio-bibliografici týkajúcom sa konventuálnych františkánskych spisovateľov spomína publikáciu pátra Argentiho z roku 1711. Sparacio podáva zoznam "Božích služobníkov", s ktorými sa v knihe pátra Argentiho stretávame, medzi nimi menuje pod číslom 10 Štefana Iglódyho, laického brata z Uhorska, ktorého zabili kalvíni v roku 1639.
1936
Vojtech Petrik, farár vo farnosti Rad, zachytil vo farskej kronike historické udalosti týkajúce sa založenia kláštora v Rade a prenasledovania rehoľníkov tak, ako to vyčítal z dokumentov, ktoré objavil v lelesskom archíve. Okrem iného píše: "Rehoľníci sotva strávili jeden alebo dva roky v šľachtickom kaštieli upravenom pre štyroch pátrov, teda v novozískanom kláštore, a už oplakávali svojho mučeníka, 19-ročného šľachtického mládenca Štefana Iklódyho, ktorý bol novicom. Tento mladík sa ponáhľal do Rozvágya k rodine Lóňajovej, dobrodincom rádu, cez les pri Malom Horeši, kde naňho číhali jeho príbuzní a pri návrate ho zajali. Nútili ho, aby sa vzdal katolíckej viery, ale keď v nej neochvejne zotrval, priviazali ho k stromu, na hlave mu vyrezali kríž mečom a podrezali mu hrdlo. Okoloidúci ho našli a pochovali v priekope. Mučeníka Iklódyho potom pochoval Simándy, biskup z Transylvánie a prelát z Lelesu, v Kaplnke sv. Ondreja. Vražda sa stala 6. novembra 1639." Farár sa venuje aj pokusom o povýšenie Iglódyho na oltár, pričom sa odvoláva na Szirmaiovo dielo. Na záver dodáva: "Na zemi teda kanonizácia nebola dokončená, ale sme si istí, že sladký Ježiš ho v nebi okamžite kanonizoval medzi svätých."
1939
1941
1953
Františkán Lorenzo Di Fonzo uverejnil v rímskom teologickom časopise Mischelanea Francescana recenziu nového vydania Martyrologium Franciscanum z roku 1939. Autor kritizuje, že dielo opomenulo viacerých rehoľníkov z radov konventuálov, ktorí zomreli ako mučeníci viery. Priamo menuje Štefana Iglódyho.
Františkán Aniceto Chiappini, jeden z pokračovateľov diela Annales Minorum Luka Waddinga (17. stor.), v XXVIII. zväzku tejto publikácie hovorí o mučeníctve Štefana Iglódyho.
Maďarský konventuál Férenc Monay, bývalý uhorský provinciálny minister, v práci Memoriae historicae vydanej v Ríme hovorí o viacerých uhorských mučeníkoch z obdobia rekatolizácie. Iglódy podľa neho dosvedčil krvou svoju katolícku vieru a vernosť rehoľnému habitu.
1983
Giovanni Campanella sa vo svojej monografii venovanej osobe misijného prefekta Andrea Scalimoliho z Castellana podrobne venuje obdobiu apoštolských misií v Hornom Uhorsku. Zostavil aj kapitolu "Františkánske martyrológium", v ktorej referuje o minoritských mučeníkoch tohto obdobia. Ako prvý cituje archívny zápis, ktorý je dôkazom o tom, že Astoriho správa o mučeníctve brata Štefana bola na kongregácii prečítaná kardinálom i samotnému pápežovi Urbanovi VIII.
1994
Kolektív autorov pod vedením Istvána György Tótha publikoval v spolupráci s Maďarskou akadémiou v Ríme dielo Relationes missionariorum de Hungaria et Transilvania (1627-1707), v ktorom je znova publikovaná správa o smrti Štefana Iglódyho pre kongregáciu Propaganda Fide z 20. januára roku 1640.
1997
Maďarský historik János Sávai spomína mučeníctvo Iglódyho vo svojej knihe Missziók, mesterek, licenciátusok vydanej v Szegede. Jeho umučenie považuje vzhľadom na dobové okolnosti za výnimočnú udalosť, pretože napriek religióznym napätiam nebolo bežné katolícke vraždiť duchovenstvo.
2000
V jubilejnom roku 2000 sa začala písať história moderných pútí do Radu. Z iniciatívy farára Rolanda Böőra sa veriaci po prvý raz zišli 6. novembra na sv. omši, pri ktorej si pripomenuli Štefana Iglódyho a ďalších rehoľníkov, ktorí položili na týchto miestach život za vernosť katolíckej cirkvi. Z tejto príležitosti Mons. Bartolomej Gábor, kňaz košickej arcidiecézy a rodák z Radu, vydal stručnú historickú prácu v maďarskom jazyku s názvom Iglódy István és kora. Informácie, ktoré obsahuje, prebral z farskej kroniky Vojtecha Petríka. Týmto počinom sa však začalo moderné obdobie zhromažďovania dokumentov a intenzívnej modlitby za blahorečenie radských mučenkov.
2001
Známy maďarský historik István György Tóth uverejnil vo vedeckom časopise Századok štúdiu Hittérítés vallásszabadság nélkül. Olasz misszionáriusok és magyar nemesurak a 17. századi Magyarországon, v ktorej sa venuje problematike konverzií domorodého obyvateľstva v období apoštolských misií v Hornom Uhorsku. Štefana Iglódyho spomína v časti venovanej žobraniu rehoľníkov na šľachtických dvoroch. Autor tvrdí, že mučeník nebol povýšený na oltár, lebo sa nenašli očití svedkovia jeho smrti.
2004
Historik Peter Sedlák vo svojom diele Kresťanstvo na území Košického arcibiskupstva (od počiatkov do roku 1804) hovorí, že pôsobenie minoritov v Rade je poznačené "násilnou smrťou mučeníka". Príbeh Štefana Iglódyho približuje prerozprávaním správy Jána Krstiteľa Astoriho.
Marian Čižmár v knihe Rehoľný život na území Košického arcibiskupstva referuje o viacerých minoritských mučeníkoch pôsobiacich na území dnešnej Košickej arcidiecézy z obdobia rekatolizácie. V publikácii cituje takmer celú správu Jána Krstiteľa Astoriho.
2005
V rámci edície Collectanea vaticana Hungariae bolo vydané dielo maďarského historika Ferenca Gála Ferences Missionáriusok Magyarországon: A Királyságban és Erdélyben a 17-18. Században, v ktorom sa obšírne zaoberá obdobím uhorských apoštolských misií. Aj tu nájdeme referenciu na príbeh nášho novica a dokumenty o jeho zabití uchovávané vo vatikánskych archívoch.
2008
Maďarský historik Péter Tusor v článku A pázmányi eredmények konszolidálása, fejlesztése, (Lósy Imre, Lippay György) spomína, že Štefan Iglódy podstúpil mučeníctvo rukami heretikov.
2010
Cyril Hyšem v diele Prehľadné dejiny Košickej arcidiecézy referuje o "mučeníckej smrti františkána konventuála Eliáša Iglódyho". Stručne informuje o jeho zabití 6. novembra 1639, o pohrebe 18. novembra za účasti biskupa Šimandiho ako aj o správe vyhotovenej Jánom Krstiteľom Astorim.
2011
V obci Rad prebehol v dňoch 6. júla - 8. novembra archeologický výskum zaniknutého kostola vo farskom dvore. Vedúcim výskumu bol Mgr. Peter Tajkov, PhD. Výskum potvrdil existenciu zaniknutej sakrálnej stavby v bezprostrednej blízkosti súčasnej farskej budovy ako aj jej súvislosť s existenciou kláštora minoritov. V exteriéry chrámu bol zistený kostrový hrob označený ako H1. Jeho odborná analýza potvrdila násilnú smrť zosnulého.
2012
Počas leta pokračoval archeologický výskum zaniknutého kláštora v obci Rad. Vo svätyni kláštorného kostola boli nájdené kostrové pozostatky viacerých osôb.
V letných mesiacoch rehoľníci v kláštore Sacro Convento v Assisi objavili kaligrafické zobrazenie portrétu novica Štefana Iglódyho s krátkym popisom jeho života a mučeníctva.
15. novembra sa v Rade konala púť spojená s modlitbou za blahorečenie minoritských mučeníkov. Hlavným celebrantom bol košický arcibiskup Mons. Bernard Bóber,
MUDr. Nikita Bobrov, CSc., prednosta Ústavu súdneho lekárstva UPJŠ Lekárskej fakulty v Košiciach vykonal 29. novembra na žiadosť farára v obci Rad obhliadku, exhumáciu a súdnolekársku expertízu kostrových pozostatkov nájdených pri archeologickom výskume zaniknutého kláštora minoritov. Dňa 29. decembra vydal odborné vyjadrenie, na základe ktorého bolo možné ostatky v hrobe H5 stotožniť s telom prezumovaného mučeníka Štefana Iglódyho.
2013
8. - 13. júla sa v Brehove uskutočnil detský tábor. Jeden z dní tábora strávili deti s archeológmi pri vykopávkach zaniknutého kostola a kláštora rehole minoritov v Rade. Deti sa oboznámili so životom bratov v 17. storočí a s pohnutými osudmi tamojších mučeníkov.
28. septembra bol ukončený archeologický výskum zaniknutého kostola vo farskom dvore v obci Rad.
10. novembra sa v Rade konala púť z príležitosti výročia mučeníckej smrti novica Štefana Iglódyho. Hlavným celebrantom a kazateľom bol Mons. Zoltán Pásztor, vikár pre maďarsky hovoriacich veriacich košickej arcidiecézy.
2014
28. apríla - 1. mája sa v Brehove konala duchovná kapitula slovenskej kustódie rehole minoritov. V rámci kapituly bratia navštívili aj farnosť Rad, kde slávili svätú omšu na mieste zaniknutého kostola, aby si pripomenuli obetu minoritských mučeníkov prinesenú cirkvi na týchto miestach.
Maďarský minorita Bogdan Adamczyk sa vo svojej doktorskej prácii na Katolíckej univerzite Petra Pázmaňa v Budapešti venovanej Božiemu služobníkovi minoritovi Kelemenovi Didakovi. V práci sa zaoberá aj osobou Štefana Iglódyho a pokusmi o jeho povýšenie na oltár. Odvoláva sa na už známe dokumenty z kongregácie Propaganda Fide a dostupnú literatúru. Uvádza, že aj keď mladý mučeník nebol nikdy povýšený na oltár, "konventuálny františkánsky rád ho rýchlo prijal medzi svojich mučeníkov a dodnes ho tak uctieva."
Peter Sedlák vo svojej publikácii Kňazské a rehoľné osobnosti z historického územia Košickej arcidiecézy predstavuje osobu nášho mučeníka v podkapitole s titulom IGLÓDY, Eliáš Štefan, rehoľník, mučeník. Následne rekonštruuje príbeh novica na základe správy Jána Krstiteľa Astoriho. Publikoval aj Argentiniho kaligrafický portrét. V závere podkapitoly venovanej Iglódymu hovori: "Eliáš Iglódy patrí ku skupine mučeníkov, ktorí položili svoje životy v 17. storočí za vernosť Katolíckej cirkvi. Jedná sa najmä o rehoľníkov umučených v Košiciach, Vranove, Hlinnom a Nižnej Šebastovej.
8. júla sa v Rade uskutočnilo podujatie pre deti, ktoré trávili čas na tábore v neďalekom brehovskom kláštore. Deti sa zoznámili s prácou archeológov aj s príbehom br. Štefana Iglódyho a ďalších rehoľníkov, ktorí na tomto mieste vydali najvyššie svedectvo svojej viery.
V obci Svätá Mária sa 15. novembra za hojnej účasti duchovenstva z oboch strán slovensko-maďarskej hranice a mnohých členov rehole minoritov zo Slovenska, Poľska a Maďarska uskutočnila prezentácia výsledkov archeologických, archívnych a lekárskych výskumov týkajúcich sa zaniknutého kláštora minoritov v Rade. Farnosť Rad v tento deň navštívil aj br. Marco Tasca, generálny minister rehole minoritov, ktorý z príležitosti výročia smrti br. Štefana Iglódyho odslúžil vo farskom kostole pútnickú sv. omšu a na mieste odkrytých ruín minoritského kostola viedol modlitbu za blahorečenie minoritských mučeníkov.
19. novembra navštívila skupina rehoľníkov spolu s farárom farnosti Rad obec Kisrozvágy, rodisko novica Štefana Iglódyho.
25. – 28. novembra navštívil Rad a košickú arcidiecéznu kúriu br. Angelo Paleri, generálny postulátor rehole minoritov. V Mons. Bernardom Boberom diskutoval ohľadom eventuálneho otvorenia beatifikačného procesu minoritských mučeníkov z Radu. Br. Angelo poskytol interview rádiu Lumen a vystúpil aj v náboženskom vysielaní verejnoprávnej televízie.
2015
Začiatkom februára bol v knižnici Kláštora sv. XII. apoštolov v Ríme objavený text prvého životopisu mučeníka Štefana Iglódyho z roku 1711. Vzácna publikácia vydaná inkvizíciou v Terni priniesla nové poznatky o živote mladého novica zo Zemplína.
23. apríla sa v Dominikánskom kultúrnom centre Veritas konalo verejné stretnutie s br. Tomášom Lesňákom, kustódom rehole minoritov a s ďalšími rehoľníkmi z tohto rádu. Záujemcovia si vypočuli prednášku približujúcu dejiny a pôsobenie rehole minoritov v obci Rad. V ďalšej časti vystúpil archeológ Arpád Balogh, ktorý hovoril o výskume zaniknutého kláštorného kostola v tejto obci.
8. novembra sa množstvo veriacich zišlo v Rade na púti z príležitosti výročia smrti br. Štefana Iglódyho. V Roku zasväteného života bol hlavným hosťom a kazateľom slávnosti emeritný opát jasovských premonštrátov o.Tomáš Karol Oto Bartal. Vo svojej homílii počas sv. omše za nové rehoľné povolania zdôraznil vzťah obetovania sa v rehoľnom živote s povolaním k mučeníctvu. Pred omšou odzneli v kostole svedectva o povolaní viacerých rehoľníkov.
2016
8. - 10. apríla sa v brehovskom kláštore konala duchovná obnova pre mladých mužov s témou charizma mučeníctva. Účastníci navštívili farnosť Rad a modlili sa pri ostatkoch Štefana Iglódyho za jeho blahorečenie.
5. mája bol kňaz Roland Böőr krakovským provinciálom rehole minoritov vyznamenaný Cena provincie za významný prínos pri objavení telesných ostatkov minoritských rehoľníkov umučených v 17. storočí na východe Slovenska. Na slávnosti v Kalwarji Paclawskiej sa zúčastnili delegáti rehole a veriaci z Poľska, Slovenka, Maďarska, Ukrajiny, Ruska, Uzbekistanu, Nemecka, Ugandy, Peru a Bolívie. Prítomní boli i zástupcovia Generálnej kúrie minoritského rádu v Ríme.
26. októbra sa v maďarskom meste Sátoraljaujhéj konala vedecká konferencia venovaná mučeníkom z Radu.
Na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku v budove Teologickej fakulty v Košiciach sa 3. novembra uskutočnila vedecká konferencia o rekatolizácii na území Zemplína. S prednáškami vystúpili Prof. Peter Kónya, rektor prešovskej univerzity, ThLic. Angelo Paleri OFM Conv., generálny postulátor rehole minoritov, ThLic. Jozef Sukeník OFM Conv. a ďalší hostia. Cieľom konferencie bolo prehĺbiť poznanie reálií a okolností mučeníctva Štefana Iglódyho.
V sobotu 4. novembra navštívil farnosť Rad br. Angelo Paleri, generálny postulátor rehole minoritov. V sobotu 4. novembra slávil v Rade sv. omšu za hojnej účasti rehoľníkov i veriacich. V nedeľu 5. novembra bola v Rade výročná púť, pri ktorej si veriaci pripomenuli výročie smrti Štefana Iglódyho. Hlavným celebrantom a kazateľom slávnosti bol vikár krokkovskej minoritskej provincie, br. Mariusz Koziel.
Pod vedením fotografa Jozefe Sedláka vznikla kolektívna monografia Archeológia času. Projekt je pokus o obrazové prepojenie dvoch obcí na južnom Zemplíne Brehov a Rad. Obe obce spájajú dejiny rehole minoritov. Súčasťou monografie je aj text Jozefa Sukeníka o mučeníkoch z Radu, v ktorom sa podrobnejšie venuje aj mučeníckej smrti Štefana Iglódyho.
2017
Inštitút cirkevných dejín Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku venoval niekoľko článkov prvého čísla vedeckého recenzovaného časopisu Notitiae historiae ecclesiasticae téme rekatolizácie na Zemplíne. Minorita Jozef Sukeník v ňom publikoval článok Vznik minoritského kláštora v Rade ako ovocie historickej obnovy rehole minoritov v Uhorsku. Smrť novica Iglódyho v ňom charakterizuje ako zásadný míľnik v dejinách tohto kláštora.
Peter Tajkov a Jozef Sukeník publikovali v časopise Archeologia historica odborný text s názvom Výskum zaniknutého minoritského kostola a cintorína v Rade (okres Trebišov). Zhrnuli v ňom doterajšie výsledky svojich bádaní.
4. novembra sa konala prvá púť po stopách br. Štefana Iglódyho na trase z Kisrozvágy do Radu
5. novembra si veriaci vo farnosti Rad spolu s mnohými pútnikmi pripomenuli 375. výročie mučeníckej smrti Štefana Igódyho. Hlavným celebrantom a kazateľom bol br. Tomáš Lesňák, kustód rehole minoritov na Slovensku.
2019
V nedeľu 11. marca pricestoval na Slovensko generálny postulátor rehole minoritov br. Damian George Partascu. Jeho programom bolo stretnutie s bratmi z regiónu východnej Európy, ktorí sa venujú dejinám a významným osobnostiam dejín rádu minoritov. Na stretnutie pricestovali rehoľníci z Ruska, Litvy, Poľska, Maďarska, Česka, Ukrajiny a Slovenska.
V nedeľu 11. marca pricestoval na Slovensko generálny postulátor rehole minoritov br. Damian George Partascu. Jeho programom bolo stretnutie s bratmi z regiónu východnej Európy, ktorí sa venujú dejinám a významným osobnostiam dejín rádu minoritov. Na stretnutie pricestovali rehoľníci z Ruska, Litvy, Poľska, Maďarska, Česka, Ukrajiny a Slovenska.
12. marca sa v Trebišove sa konala konferencia o Odkaze brata Štefana Iglógyho. Podujatiu predchádzala omša v miestnom kostole za účastí kňazov zemplínskych dekanátov pod vedením košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera. Podujatia sa zúčastnili tiež dvaja biskupi z Ukrajiny Mons. Antal Majnek OFM diecézny biskup Mukačevskej diecézy a Mons. Eduard Kawa, pomocný biskup diecézy Ľvov.
Rehoľa minoritov začiatkom augusta slávila v Brehove kustodiálnu kapitulu. V stredu 7. augusta bol zvolený nový kustód a jeho rada (definitórium). Všetci bratia zídení na kapitule sa prišli na záver tohto úkonu poďakovať a pomodliť do Radu, k ostatkom svojich mučeníkov.
6. novembra si veriaci vo farskom kostole v rade pripomenuli 380. výročie násilnej smrti novica Štefana Iglódyho. Hlavným hosťom a kazateľom slávnosti, pri ktorej sa veriaci modlili za prenasledovaných kresťanov, bol Mons. Edward Kawa OFM Conv., ľvovský pomocný biskup.
2020
2021
2022
10. a 11. apríla odvysielal verejnoprávny rozhlas reláciu Mučeník lásky venovanú Štefanovi Iglódymu, mučeníkovi rehoľného povolania.
Farnosť Rad usporiadala detský tábor, na ktorom sa asi päťdesiat účastníkov zoznámilo s osobou br. Štefana Iglódyho. Participoval na ňom aj minoritský kňaz Péter Kozma.
Košická arcidiecéza vydala knižne kňazský nekrológ s názvom Necrologium Archidioecesis Cassoviensis. Ku kalendárnemu dňu 6. novembra zaradili autori Peter Zúbko a František Petruška zápis o smrti Božieho služobníka frátra novica a mučeníka Štefana Iglódyho OFM Conv., s údajom o veku 18 rokov, dátumom narodenia 1621 v obci Kisrozvágy, miestom úmrtia (Malý Horeš) a miestom pochovania (Leles, neskôr Rad). Hoci Štefan Iglódy nebol členom košického presbytériá, zápis o jeho smrti je vykonaný červenou farbou.
4. júna navštívil Rad minorita Tomáš Mária Vlček spolu s mladými mužmi, ktorí si konali v Brehove duchovnú obnovu. Prišli sa zoznámiť s príbehom brata Štefana Iglódyho.
V Rade pripravila farnosť letnú aktivitu pre deti s názvom Tábor srdca. Deti sa zoznamovali s príbehom brata Štefana.
15. septembra sa veriaci zišli v odkrytých ruinách minoritského kostola v Rade, aby si pri sv. omši pripomenuli všetkých rehoľníkov, ktorí na tomto mieste zomreli v priebehu prenasledovania počas stavovských povstaní. Sv. omšu celebroval minorita Jozef Sukeník.
Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober navštívil 5. novembra farnosť Rad, konsekroval obnovený farský kostol a v odkrytých ruinách minoritského kostola sa s veriacimi modlil za blahorečenie Štefana Iglódyho. Požehnal aj základný kameň nového kostola Sedembolestnej Panny Márie, ktorý má vzniknúť na mieste pôvodného kláštorného kostaoa, aby v ňom v budúcnosti mohli byť uchovávané ostatky mučeníkov, ktorí na týchto miestach trpeli.
6. novembra sa veriaci zišli vo farskom kostole v Rade, aby si pripomenuli výročný deň umučenia brata Štefana Iglódyho. Eucharistii predsedal br. Lucián Mária Bogucki, kustód rehole minoritov.
2023
Kostrové ostatky nájdené pri archeologickom výskume zaniknutého kláštora minoritov v obci Rad boli opätovne podrobené skúmaniu, na ktorom sa podieľali traja experti pôsobiaci na Prešovskej univerzite v Prešove, Fakulte humanitných a prírodných vied: RNDr. Soňa Kalafutová, PhD.; RNDr. Jana Gaľová, PhD.; doc. RNDr. Eva Petrejčíková, PhD. Cieľom bolo dosiahnutie maximálnej istoty, že ostatky nájdené pri archeologickom výskume v hrobe H5 možno stotožniť s osobou Štefana Iglódyho.
6. - 9. júla si skupina mladých ľudí zo Spiša a zo Zemplína vykonala púť po stopách brata Štefana Iglódyho. Mládež sprevádzal televízny štáb pripravujúci nový film o mladom mučeníkovi.
15. septembra sa konala v Rade púť, pri ktorej si veriaci pripomenuli, že v Rade mnohí rehoľníci umreli pre vernosť Katolíckej cirkvi. Na púť prišlo mnoho veriacich z okolia Radu a Veľkých Kapušian, ako aj niekoľko desiatok veriacich zo Spiša. Liturgii predsedal nový farár farnosti Rad, otec Dionýz Takácz.
6. novembra sa v Rade konala púť vo výročný deň smrti brata Štefana Iglódyho. Kazateľom slávnostnej sv. omše bol br. Martin Mária Kollár, nový kustód rehole minoritov na Slovensku.
20. novembra sa na Katolíckej univerzite v Ružomberku z príležitosti 800. jubilea stigmatizácie sv. Františka z Assisi konala vedecká konferencia V Šľapajach sv. Františka. Zúčastnili sa jej členovia všetkých mužských aj ženských františkánskych reholí pôsobiacich na Slovensku. Na konferencii odznela aj prednáška minoritu Jozefa Sukeníka o archívnych svedectvách týkajúcich sa mučeníckej smrti Štefana Iglódyho.
2024
26. februára podala rehoľa minoritov na košickom arcibiskupstve oficiálnu žiadosť o formálne otvorenie beatifikačného procesu Božieho služobníka Štefana Iglódyho.
4. marca košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober požiadal na 107. zasadaní KBS svojich biskupských spolubratov o konzultáciu ohľadom otvorenia procesu beatifikácie Štefana Iglódyho. Biskupi jednomyseľne odobrili začatie diecéznej fázy.
Na Veľkonočné sviatky odvysielala verejnoprávna televízia dokumentárny film Brat Štefan venovaný príbehu Štefana Iglódyho a okolnostiam jeho mučeníckej smrti. Na tvorbe diela sa produkčne podieľala verejnoprávna televízia, Konferencia biskupov Slovenska aj Rehoľa minoritov.
11. apríla bola v Dóme sv. Alžbety v Košiciach biskupským ediktom publikovaná žiadosť rehole minoritov o otvorenie procesu blahorečenia Božieho služobníka Štefana Iglódyho.
30. júna - 4. júla zorganizoval kustód rehole minoritov pre mladých rehoľníkov púť na miesta spojené so životom Štefana Iglódyho. Počas púte vznikla séria umeleckých fotografií, ktorých cieľom bolo prelínanie sa našich osudov s osudmi mladého mučeníka.
6. septembra požiadal Mons. Bernard Bober Svätú stolicu o konzuláciu a Nihil obstat v prípade otvorenia beatifikačného procesu Božieho služobníka Štefana Iglódyho.
15. septembra sa konala v Rade púť, pri ktorej si veriaci pripomenuli všetkých rehoľníkov, ktorí na tomto mieste vyliali krv pri šírení katolíckej viery. Svätú omšu celebroval a kázal otec Ján Kulan, moderátor košického Arcidiecézneho centra pre mládež
6. novembra si množstvo veriacich pripomenulo v Rade výročný deň umučenia brata Štefana Iglódyho. Kazateľom pri slávnostnej sv. omši bol otec Juraj Jurica, sudca košického arcidiecézneho tribunálu.
7. novembra sa v Rade konal mesačný modlitebný de§ dekanátu Veľké Kapušany. Zúčastnili sa ho kňazi a mnohí veriaci z okolitých farností. Spoločenstvo sa modlilo za blahorečenie novica Štefana Iglódyho.
19. novembra bola v Košiciach vymenovaná Komisia historikov pre kauzu blahorečenia Božieho služobníka Štefana Iglódyho.
Sledujte nás na sociálnych sieťach
