Kauza blahorečenia
Keď sa na začiatku 18. storočia skončili náboženské nepokoje, rehoľa minoritov sa usilovala o otvorenie Štefanovho procesu blahorečenia. Príbeh tohto novica poznali bratia na celom svete. Štefan bol zaradený medzi Božích služobníkov minoritského rádu a medzi jeho ctiteľov patril aj pápež Klement XIV. Kánonický proces sa napokon neotvoril z dôvodu nedostatku dôkazov o posledných momentoch jeho života. V roku 1948 bola však vo vatikánskych archívoch objavená správa, ktorá obsahuje aj podrobnú výpoveď jedného zo Štefanových vrahov.
Prebiehajúca kauza blahorečenia
Hoci k blahorečeniu v 18. storočí nedošlo, na príbeh brata Štefana ľudia nezabudli. Naďalej ho s úctou odovzdávali z generácie na generáciu. V roku 1818 rehoľníci opustili dedinku Rad. Kostol, v ktorom bol mučeník pochovaný, zanikol vplyvom povodní. Rehoľníci aj diecézni kňazi pôsobiaci v týchto miestach však neustále pamätali, že v Rade pôsobil mladý mučeník Štefan a nasledovali ho aj iní rehoľníci, ktorí tu boli zavraždení. Ich príbehy zapisovali do kroník a historiografických diel. Aj počas komunizmu sa v Rade schádzali minoriti z maďarskej rehoľnej provincie, aby si pripomínali krvavé svedectvá svojich spolubratov. V jubilejnom roku 2000 začal kňaz Roland Böőr, farár pôsobiaci vo farnosti Rad, iniciatívu výročných spomienkových slávností, pri ktorých sa spomínalo na krvavé dejiny kláštora a bratov mučeníkov, ktorí tu položili život za vernosť katolíckej cirkvi. Tieto stretnutia sa konali spravidla v deň smrti brata Štefana, 6. novembra. Mnohí ľudia sa začali modliť za blahorečenie a prosiť mučeníkov o orodovanie. Odkrývané príbehy znova ožili a do Radu putovali veriaci v čoraz vyššom počte. V priebehu viac ako dvoch desaťročí navštívili túto farnosť pútnici zo Slovenska, Česka, Maďarska, Ukrajiny, Poľska, Talianska, Ruska, Bieloruska aj Uzbekistanu.
Napriek svedomitému odbornému výskumu sa o väčšine mučeníkov z Radu nepodarilo nájsť takmer žiadne dokumentárne svedectvá. Informácií o bratovi Štefanovi bolo však pomerne dosť. Božia prozreteľnosť zjavovala v krátkom čase ďalšie a ďalšie skutočnosti ukryté dosiaľ v historických archívoch a v zemi pri dnešnej farskej budove. V priebehu rokov 2011 - 2014 bol pri archeologických prácach objavený zaniknutý kláštor a kostolík ukrývajúci Štefanov hrob. V rímskych archívoch sme vyhľadali autentické dokumenty a svedectvá bratov, ktorí novica osobne poznali. Kláštorné knižnice vydali svoj poklad v podobe jeho najstaršieho knižne publikovaného životopisu a objavili sme aj viaceré Štefanove portréty. Pri tomto procese sa veľa ľudí so Štefanom spriatelilo a vytvorili si s ním blízky vzťah, vďaka čomu svedčia, že novic stále žije, bdie a rôznymi spôsobmi aj dnes ovplyvňuje ich životy.
Mnohí prosili pátrov minoritov, aby sa po stáročiach opäť pokúsili o otvorenie kauzy jeho blahorečenia v presvedčení, že práve dnešná doba potrebuje Štefanovo svedectvo. Rehoľa minoritov vymenovala v novembri 2023 vicepostulátora kanonizačného procesu a 26. februára 2024 podala na košickom arcibiskupstve oficiálnu žiadosť o formálne otvorenie jeho procesu beatifikácie.
Košický arcibiskup metropolita, Mons. Bernard Bober, požiadal na 107. zasadaní KBS dňa 4. marca 2024 o konzultáciu svojich biskupských spolubratov. Tí jednomyseľne odobrili začatie diecéznej fázy beatifikačného procesu.
Žiadosť o otvorenie procesu bola v Košickej arcidiecéze publikovaná ediktom dňa 11. apríla 2024. Dokument bol vyhlásený a vyvesený v metropolitnej katedrále.
Následne požiadal Mons. Bernard Bober o konzultáciu samotnú Svätú stolicu. Listom z dňa 6. septembra 2024 si od prefekta Dikastéria pre kauzy svätých vyžiadal Nihil obstat pre otvorenie kauzy vo svojej arcidiecéze.
Dňa 19. novembra bola v Košiciach vymenovaná Komisia historikov pre kauzu Božieho služobníka Štefana Iglódyho.
