Rad je nenápadná dedinka na južnom Zemplíne ležiaca v močariskovom povodí rieky Latorica v okrese Trebišov.
Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1319. Uskutočnený archeologický výskum naznačuje existenciu usadlosti už od 9. storočia. V uhorskej monarchii sa obec nachádzala prevažne vo vlastníctve šľachtických rodín. Neďaleko Radu žila aj obec Hrušov, ktorá je dnes už zaniknutá.
Začiatkom 30. rokov 16. storočia prichádzali na medzibodrožské územie minoritskí rehoľníci. Ich poslaním bolo prinavrátiť kalvínske obyvateľstvo späť na katolícku vieru. V obci založili malý kláštor, ktorý však kvôli rozličným nepokojom a nestabilnej politickej i náboženskej situácii postupne zanikol. Rehoľníci sa presťahovali na druhý breh Ondavy do Brehova a Rad časom začali spravovať diecézni kňazi.
Hoci je Rad zameniteľnou, takmer zabudnutou dedinou ležiacou na konci cesty uprostred močarísk. V nedávnej minulosti začala vďaka miestnemu farárovi Rolandovi Böörovi odkrývať mnohé zo svojich fascinujúcich tajomstiev.
Jedným je pozoruhodné dielo radského farára Bélu Petrika, žijúceho v obci začiatkom 20. storočia. Ten vo svojej pozostalosti zanechal unikátnu zbierku fotografických sklených negatívov s autentickým vyobrazením medzibodrožského vidieckeho života. Petrikove fotografie a okolnosti celého nálezu boli dôkladne spracované v projekte Pamäť na skle.
Ešte pozoruhodnejším sa javí príbeh minoritských mučeníkov zo 17. a 18. storočia, z ktorých je najznámejší mladík Štefan Iglódy. Silná výpoveď mladého človeka, ktorý sa v dávnej minulosti, v močaristej krajine uprostred ničoho rozhodol pre radikálnu vernosť svojmu povolaniu, oslovuje nielen barokových životopiscov a pobožných veriacich, ale každého, kto v hluku dnešného sveta hľadá smer a vášeň pre svoj život.
Ďalšie informácie o obci Rad možno nájsť na webovej stránke obce www.obecrad.sk.